Keď prvýkrát v našej rodine zaznelo slovo AUTIZMUS, Laurika mala 3 roky. V tej chvíli sa čas okolo nás zastavil. Mali sme pocit, že sa točíme v centrifúge. Okolo nás bolo počuť hlasy, videli sme obrazy, záchvaty zlosti, krik, plač, dni bez spánku, a stále dookola to isté, krik a plač. Nešlo to zastaviť… Verím, že kto navštívi túto stránku, vie o čom píšem. Na plány, ktoré sme mali, si dnes už ani neviem spomenúť. Všetko je inak. Všetko je Laurika…čas…rodina…dnešok…aj zajtrajšok… Dnes má Lauri 13 rokov. Nechcem sa rozpisovať o tom, čím sme si prešli za tých 10 rokov. Chceme ísť ďalej. Vyskúšali sme niekoľko zariadení pre deti s autizmom. Súkromné aj štátne. Dnes nedáme dopustiť na spomienky na SZŠ pre deti s autizmom Francesco v Prešove. Na našej ceste sme stretli rôznych ľudí. Niektorým by som zakázala priblížiť sa k dieťaťu s autizmom. Tí druhí nás podržali, povzbudili a posunuli až sem. Laurika je Všetko – je náš Život. Nemám odborné vzdelanie, ale som matkou autistického dievčatka 13 rokov – 4925 dní – 24 hodín denne – 7 dní v týždni.Okolo nás je veľa ľudí, ktorí majú vzdelanie a k životu pristupujú s úctou a rešpektom. S týmito ľuďmi chceme vytvoriť Malý Prešov tu, v Košiciach. Budeme sa snažiť urobiť všetko, čo bude v našich silách, aby sa každé dieťa v našom centre cítilo dobre, aby malo pocit bezpečia, aby rodič mohol dôverovať.